Jeff Green - Jazva (The Scar)
01. 08. 2017, 21:30 » Perličky - Autor: Ondrej Herceg
(zdroj: Nbasket.cz)
31. júl 2017 nebol iba posledným dňom siedmeho mesiaca v tomto roku, ale aj dňom, kedy Jeff Green, letná akvizícia Clevelandu Cavaliers, rozhovorila prostredníctvom populárneho portálu The Players' Tribune svoj príbeh z roku 2012. Lenže jeho príbeh už tak populárny a pozitívny nebol. Absolvoval totiž náročnú operáciu srdca, po ktorej čelil nezávideniahodným depresívnym stavom. My vám prinášame preklad jeho eseje, ktorá má príznačný a jednoduchý názov. vás zrejme chytí za srdce.
Ako profesionálny športovec sa spolieham na svoje telo presne tak, ako pretekár F1 očakáva, že jeho auto bude reagovať na jeho manévre s volantom. Som veľmi hrdý na moju fyzickú kondíciu, silu a atletickú schopnosť. Viem, že som ich dostal ako dar od Boha.
V jedno ráno, pred piatimi rokmi, mi bol tento špeciálny dar odobratý.
Po klasickej fyzickej rutine s Bostonom Celtics mi diagnostikovali nebezpečne zväčšenú chlopňu na mojej srdcovej aorte, hlavnú krvnú cievu v tele. Veľa ľudí to zistí vtedy, keď sa aorta pretrhne, čo má bežne fatálny následok. Náš doktor z Celtics našiel špičkového doktora, volal sa Lars Svensson, ktorý na mne previedol v januári 2012 operáciu otvoreného srdca.
Keď som sa po operácii zobudil, doktor Svensson mi povedal: „Keď budeš môcť, pozri sa na seba v zrkadle. Uvidíš odlišnú osobu.“ Dodal, že by som si mal na to zvyknúť. Počas prvých dní som nevstal a nepozrel sa do zrkadla. Ani som si nechcel zo seba sňať oblečenie a pozrieť sa na moju hruď, iba som zostal v posteli. Avšak štvrtý či piaty deň som sa konečne prekrútil do kúpeľne, dal som zo seba dole župan a stál pred zrkadlom. Bol som hore bez, presne tak ako v mnohých tisíckach prípadov počas tréningov, ale teraz som nevedel identifikovať telo, na ktoré som sa díval.
Namiesto hladkej, silnej a svalnatej hrude, ktorú som zvykol pri pohľade do zrkadla vídavať, som sa pozeral na dlhú vrúbkovanú ružovú čiaru, vedúcu od môjho krku až po brucho. Videl som tri mohutné zošité otvory, z ktorých rúrky čerpali počas operácie tekutiny smerom dnu a von (po rokoch stále pociťujem ich známky, vyzerajú ako rany z guľky).
Taktiež tam bolo 16 žien, ktoré držali môj rebrový kôš otvorený – tam doktor Svensson spolu s jeho tímom otvorili na clevelandskej klinike moju hruď. Tak dlhú, aká je moja jazva. Na spodku jazvy, presne nad mojimi svalmi, bola časť kože, ktorá sa podobala obdĺžnikovému, pružnému koncu potápačskej dosky, a mohli ste vidieť stehy, ktoré sa preťahovali cez spodok mojej hrude.
Všetko, čo som o svojom tele vedel, sa v priebehu jedného dňa zmenilo. Sebavedomie, ktoré som mal smerom k svojmu telu, bolo kompletne zničené a vyčerpané. Stál som pred zrkadlom a začal som plakať. Dotklo sa ma to - to je navždy.
Po jednom týždni zotavovania sa som išiel na fyzickú rehabilitáciu do Walthamu v Massachusetts, ktoré mi zabezpečili Celtics. Nachádzalo sa tam veľa ľudí zotavujúcich sa z rôznych druhov srdcových operácii, ale ja som bol jediná osoba pod 60 rokov. Pamätám si toho starého muža a jednu staršiu ženu, tí boli vždy vedľa mňa na trenažéroch. Strávili na ňom krokovaním asi 10-20 minút, žiadny problém. Keď som sa chcel poprechádzať na trenažéri ja, vydržal som asi päť minút, potom som bol vyčerpaný. Doktor mi sľúbil, že každý deň to bude lepšie, ale v mojom stave progresu bolo jednoduché spadnúť do depresie. 60-roční ľudia ma na chodiacom stroji predbiehali, ale každý deň som ich videl vedľa mňa a niečo špecifické ohľadom ich prístupu, čo zmenilo môj pohľad. Nikdy sa neprestali smiať, usmievali sa prakticky 24/7. Chodili a usmievali sa, to ma inšpirovalo. Myslel som si, že to môžem dokázať. Vydrž, Jeff!
Môj prístup sa počas tohto obdobia výrazne zlepšil, ale stále som nemohol prijať tú moju čerstvú, hrubú jazvu. Bola to konštantná pripomienka toho, ako skutočné všetko bolo. Chcel som, aby ma tá jazva opustila. Všetko, čo mi malo urýchliť uzdravenie, som použil – kakaové maslo, špeciálny krém proti jazvám, môžete sa opýtať môjho otca. Bol som posadnutý hocijakým produktom, ktorý mi mal dopomôcť k zničeniu jazvy. Nechcel som tomu čeliť, ale týždne po rovnakej práci som usúdil, že jazva nechcela odísť. Nemal som na výber, iba prispôsobiť sa. Najlepší spôsob k tomu bol, aby sa z toho stala časť mojej rutiny. Ukážem túto vec, dám si tričko dole zakaždým, keď budem v posilňovni alebo na tréningu. Budem sám seba tlačiť k tomu, aby som sa adaptoval.
Po mesiaci rehabilitácie som sa znovu pripojil k Bostonu Celtics. Netrénoval som naplno, ale veľa som pracoval s naším fyzioterapeutom, Bryanom Doo. Zakaždým, keď som trénoval, tak som sa vyzliekol. Niektorí chalani v tímoch boli mojím rozhodnutím...vskutku...prekvapení. Kevin Garnett ma raz prichytil a povedal – „Chlapče, obleč si tričko!“ Rovnako aj Paul Pierce, Courtney Lee, takisto Bryan Doo, náš fyzioterapeut. Nezaujímalo ma, čo si mysleli, svoje tričko si nenechám. Najskôr boli šokovaní, pretože jazva bola naozaj škaredá, no nakoniec si myslím, že pochopili, čo som robil. Videli, že som musel sám seba motivovať a pripomenúť si, z čoho som sa dostal. Po istom čase sa tváril každý úplne normálne. Situácia sa dostala do takého bodu, kedy si moji spoluhráči mysleli, že som sa s tým chválil.
Najskôr som moju jazvu nenávidel, teraz som ju potreboval. Potreboval som jazvu, aby mi pripomenula, čím som si prešiel, a každá reakcia slúžila ako ďalšia pripomienka. Nemohol som si pomôcť, iba sa usmievať. Ak som mal na tele stále túto jazvu, znamenalo to, že som živý.
Minulý rok som podpísal zmluvu s Orlandom Magic. Pred zápasom sa ma nový spoluhráč opýtal na moju operáciu a o tom, aká bola rehabilitácia. Elfrid Payton nás počul a pripojil sa ku konverzácii. „Jeff, ty si mal operáciu srdca?!“ Odpovedal som mu, že áno, pred piatimi rokmi. Bol šokovaný, ale potom mal o nej mnoho otázok a zistil som, že v rozprávaní celého príbehu som sa vyžíval.
Od momentu, keď som sa zobudil po operácii v nemocnici, ubehlo už päť rokov. Neprejde jediný deň bez toho, aby som nepocítil jazvu na tele. Výrazne sa vyliečila, ale stále má rovnakú dĺžku ako v roku 2012. Keď si po nej prechádzam rukami, zdá sa mi, že ju mám na celej hrudi. Textúra tej jazvy a jej vzhľad – tieto veci sa nikdy príliš nezmenia, vždy budú mojou súčasťou.
Možno si nedávam tričko dole z tela tak často ako predtým, ale všetko sa zmenilo pri mojom rozhodnutí žiť s touto jazvou a neskrývať sa pred ňou. Je to skutočne úžasné – rovnaká vec, ktorá ma sprvu strašila, sa stala symbolom všetkého, čím som si prešiel.
Keď sa teraz pozerám do zrkadla, vidím ŽELEZNÉHO MUŽA!
Jeff Green.