Následující ukázka pochází ze slovenského překladu autobiografie Johna Havliceka „Hondo: Celtic Man in Motion“. Knihu, kterou v roce 1977 publikoval Havlicek ve spolupráci s Bobem Ryanem, pro Vás do Slovenštiny přeložil Lukáš Kuba (@Luke_Mellow) a celou si ji budete moci zdarma přečíst od 24.10.2016 na www.ceskoslovenskyjohnhavlicek.wordpress.com.

Písal sa rok 1965 a my sme hrali proti 76ers vo finále Východnej divízie. Do playoff sme vstupovali po tom, čo sme odohrali možno našu najlepšiu základnú časť, s bilanciou 62-18. Philadelphia sa v strede sezóny posilnila o Wilta Chamberlaina, ktorého získala trejdom za troch hráčov. V prvom kole 76ers ľahko porazili Cincinnati a v nasledujúcej sérii s nami bol stav po šiestich zápasoch vyrovnaný. Siedmy zápas bol naplánovaný na večer 15. apríla 1965 v Boston Garden.

V sérii od začiatku dominovali domáce tímy. Ako väčšina zápasov v tejto sérii, aj siedmy zápas bol drsný bojom. Ostávala menej ako minúta do konca; viedli sme o tri body a mali sme loptu. V snahe odkrojiť z 24-sekundového limitu na útok čo najviac času sme to ale trochu prehnali a vôbec sme nestihli vystreliť. Ukázalo sa to ako veľmi drahá chyba, pretože v následnom útoku 76ers poslali loptu Chamberlainovi, ktorý zasmečoval do koša. Bolo päť sekúnd do konca a viedli sme už len o jeden bod. Avšak radšej než požiadať o timeout, Bill Russell zobral loptu a okamžite ju vhodil do hry.

V tých časoch boli koše v Boston Garden upevnené vodiacimi drôtmi, ktoré boli natiahnuté z rohov arény smerom k vrcholu dosky a odtiaľ viedli ďalšie dva smerom nahor, buď k prvému poschodiu tribúny alebo k stropu haly, teraz už si nie som istý. Roky sa špekulovalo o možnosti, čo by sa stalo, keby pri vhadzovaní lopta zasiahla jeden z drôtov, ale pokiaľ viem, nikdy sa to nestalo. Až do tohto večera. Russellova prihrávka spoza čiary zasiahla drôt nad jeho hlavou a podľa pravidiel rozhodca priznal loptu Philadelphii - pod naším košom. 76ers mali excelentnú príležitosť vyhrať zápas a celú sériu.

Red Auerbach hneď začal argumentovať, že Chamberlain buď natiahol ruku ponad koncovú čiaru alebo dokonca loptu rukou odrazil, ale nikam sa s tým nedostal. Mne sa zdalo, že rozhodca to posúdil dobre. Od momentu, keď Auerbach s Russellom dokončili svoju debatu s rozhodcami, nám neostalo veľa času na prediskutovanie, ako budeme brániť poslednú akciu Philadelphie.

Všetci predpokladali, že lopta pôjde na Chamberlaina, ale akcia, ktorú sa rozhodli zahrať, sa od našich domnienok trochu líšila. Za koncovú čiaru sa postavil Hal Greer a zámerom 76ers bolo vhodiť loptu Chetovi Walkerovi. Walker stál relatívne ďaleko, kúsok napravo od vrcholu oblúka nad čiarou trestného hodu. Lopta sa mala vhadzovať z pravej strany od koša - videné pri pohľade z hracej plochy.

Johnny Kerr sa na tej pravej strane postavil na pozíciu jedného z forwardov, Chamberlain bol v dolnom postavení a Lucious Jackson bol na slabej strane na pozícii druhého forwarda. Lopta mala ísť na Walkera; Kerr mal pribehnúť a postaviť clonu Greerovi, ktorý mal následne od Walkera dostať loptu späť a vystreliť spoza clony. 76ers uvažovali podobne ako my v roku 1969 proti Lakers. V oboch prípadoch hráč, ktorý sa najprv vzdal lopty, ju mal o niekoľko sekúnd dostať naspäť a strieľať spoza clony.

Ak by Greer netrafil, 76ers mali na doskok z jednej strany 208-centimetrového Kerra, 216-centimetrového Chamberlaina pod košom a 206-centimetrového Jacksona pripraveného doskakovať z druhej strany.

Keď rozhodca podal Greerovi loptu, bol som si dobre vedomý, že mal päť sekúnd na vhodenie lopty do hry. Začal som si v duchu počítať. Jeden tisíc jedna, jeden tisíc dva, atď. Bol som už takmer na jeden tisíc tri a tak nejak som zhodnotil situáciu; naďalej vnímajúc Greera som zároveň cez plece hodil pohľad dozadu na Walkera, ktorého som bránil. V tom momente som zazrel Greera, ako začína lobovať prihrávku na Walkera. Ihneď som vedel, že tá prihrávka sa mu nevydarila najlepšie a že mám dobrú šancu na odrazenie alebo zachytenie lopty. Podarilo sa mi kontrolovať jej let a odraziť ju do rúk Sama Jonesa, ktorý bol hneď vedľa mňa. Sam sa s ňou driblujúc rozbehol popri postrannej čiare a držal ju v moci, až dokým nevypršal čas. Koniec zápasu.

Mal som dosť šťastia byť v správnom čase na správnom mieste, pretože 76ers mali v úmysle zahrať výbornú akciu. Greer bol jedným z najlepších strelcov z jumpu, akí kedy hrali. Pridajte k tomu troch chlapov cez 205 centimetrov pripravených doskakovať. V prípade nepresnej strely by ostávalo dosť času na pár pokusov o dopich lopty do koša. V tej chvíli sme mali na palubovke veľmi malú zostavu.

K.C. Jones bránil Greera, ja som bol pri Walkerovi, Russell pri Wiltovi a Satch Sanders mal Jacksona. Na Sama, vysokého 193 centimetrov, zostal 208-centimetrový Kerr. Bol to jasný mismatch. Možnosťou, že by strieľal Kerr, sme sa neznepokojovali, ale neočakávali sme, že postaví clonu, v čom bol veľmi dobrý. Keby sa tá prihrávka dostala ku Greerovi, som si istý, že by mali príležitosť na dobrú strelu.

Dostať sa preč z palubovky po tom zápase bolo naozajstné dobrodružstvo. Hneď ako zaznel klaksón, diváci začali šalieť. Prvý, kto sa ku mne dostal, bol Russell. Bol ušetrený od toho, aby bol za tú prihrávku, ktorá zasiahla jeden z vodiacich drôtov, označený za hlavného vinníka prehry. Zdvihol ma do vzduchu a neprestával ma objímať.