Aj keď je NBA najlepšou, najpopulárnejšou a najsledovanejšou ligou sveta, nájde sa v nej veľa nedostatkov, ktoré mi ako jej veľkému priaznivcovi nevoňajú. V niektorých ohľadoch ide iba o môj pohľad na veci, v inom už ide o nedokonalosti a chyby a žiada sa ich vylepšenie.

Strieľam, strieľaš, strieľame

O tom, ako sa jeden tím odmieta prispôsobiť súčasnému basketbalovému trendu, som už písal. Išlo o San Antonio Spurs a ich pohľadný systém, založený na perfektnej streľbe zo strednej vzdialenosti. Musím sa priznať, že som veľkým fanúšikom basketbalu Spurs a myslím si, že nejeden z vás bude so mnou súhlasiť. Ale poďme už k tomu negatívnemu, aspoň podľa môjho názoru.

Nie som priaznivcom prehnanej trojkovej streľby. Nemôžem povedať, že by som ju nemal rád, veď stále je to spôsob najväčšieho počtu bodov, ale aby ste pochopili moju nechuť. Proti strelám spoza oblúka po vypracovaných akciách a voľnom hráčovi na trojke, prirodzene, nemám vôbec nič. Prekáža mi však to, keď sa hráči miesto prienikov pod kôš alebo streľbe z mid-range neprestajne odhodlávajú k nezmyselným strelám zvonku.

Do nepríčetnosti ma počas sledovania zápasov dokáže vytočiť, ak nejaký z tímov päť či šesť útokov za sebou vystrelí za tri body. Ako som napísal, pokiaľ ide o pripravené strely a voľného hráča, nepoviem ani slovo. Lenže ťažké strely cez obranu a po sebeckom prístupe jednoducho nemôžu mať u mňa miesto. Na pravidelný prísun presných striel zvonku sa nedá spoliehať pravidelne. Tiež nie je v norme, ak sa niektoré mužstvá blížia k 40 strelám za tri počas jedného zápasu.

Krok sem-krok tam

Asi nič nevystihuje súčasnú, povedal by som, doslova tragickú situáciu pri pískaní krokov v NBA. Kedysi som zastával názor, že kaziť krásne akcie zbytočným písknutím krokov nie je pre hru dobré, ale to, čo sa deje v súčasnosti, už istý meter dosť výrazne prekračuje. Keď niekto spraví tri kroky, no zasmečuje tak, že zdvihne zo stoličiek lenivé publikum, za také niečo sa dá dať iba palec hore.

Rozhodcovia by si mali dávať väčší pozor pri posudzovaní krokov. Veď predsa nie je s kostolným poriadkom, ak niekto (Bojan Bogdanović) spraví takmer 10 krokov plus dvojitý dribling k tomu. Najhoršie je však to, že rozhodcovia zostali ako nemí a hru vôbec neprerušili. S týmto musia niečo začať robiť, pretože potom je na ligu za takéto nepozornosti (dá sa vôbec niečo takéto prehliadnuť?) uvrhnutý tieň posmechu a ľudia by si mohli povedať, že v NBA majú na saláme.

Keď už môžu mať zápasy sedem timeoutov a dôkladné skúmanie každej situácie v ich záveroch pomocou videozáznamov, prečo by nemohli páni v šedom prerušovať hru vtedy, keď majú na to skutočne dôvod?



Tresty za filmovanie by mali byť prísnejšie

Pri rozhodcoch a vedeniu NBA ešte zostanem. Ďalšou vecou, ktorá mi neskonale prekáža, je filmovanie, po anglicky povedané flopping. V tejto činnosti sa, žiaľ, snažia vyžívať mnohí hráči, našťastie, nie každému skočia rozhodcovia na lep. Vďaka floppingu je preslávený Manu Ginobili, túto nepeknú praktiku často využíva aj LeBron James. Najčastejším používateľom je aktuálne zrejme Marcus Smart z Bostonu Celtics.

Smartove herecké kúsky by sa nestratili ani v divadle či cirkuse, niekedy by sa jeho skokom čudovali aj filmoví producenti z Hollywoodu. Liga určite vidí Smartovo správanie a je prekvapením, že mu ešte nenaparila trest. A tým trestom nemyslím 25 tisíc dolárov. To nie je poriadny trest. Niekoľkozápasový dištanc by určite pomohol viac. Uvidíme, či sa v najbližšej dobe dočkáme smerom od predstaviteľov NBA prísnejšieho trestania nafilmovaných pádov a zákrokov.

Malá konkurencia pre supertímy

Príbeh o prestupe Kevina Duranta do Golden State ste už počuli tisíckrát, preto nevidím dôvod, aby som ho rozpisoval znova. Predmetom diskusie je niečo iné. Prekáža mi, že Golden State Warriors a Cleveland Cavaliers nemôžu pociťovať z nižších poschodí väčšiu konkurenciu. Úprimne, na leveli Clevelandu sa v tejto chvíli nenachádza žiadny zo zvyšných 14 tímov Východnej konferencie.

Iste, počas sezóny príde k zápasom, ktoré Cavaliers nedokážu vyhrať, lenže v sérii na štyri víťazstvá ich ťažko porazíte dva či trikrát, nieto štyri. Nás fanúšikov môže tešiť aspoň to, že na východe sa utvorila silná skupina mužstiev druhého sledu (Toronto, Boston, Chicago, Charlotte, Indiana, Detroit či New York).

Podobnú situáciu ako v druhej konferencii môžeme vidieť aj v tej Západnej. Prestup KD k Warriors nielenže daný tím výrazne posilnil, ale jedného vážneho konkurenta oslabil. A čo ostatní? V úvode sezóny sa zdalo, že Clippers prešli na vyšší level, avšak tento mód nedokázali udržať ani mesiac. Utah, Houson, Memphis, Portland, Oklahoma či spomínaní Clippers nie sú zlé tímy, ale v best-of-7 sérii by bol pre nich za súčasnej situácie dohnať Warriors čo i len k tomu rozhodujúcemu zápasu.

Jediným vážnym konkurentom, ktorý reálne môže pomýšľať na zastavenie Warriors pri ceste do tretieho finále po sebe, je asi San Antonio Spurs. Skúsený a populárny Gregg Popovich si do playoff určite nachystá taktiku, ktorou sa bude snažiť o prekvapenie Curryho a spol. Aj napriek tomu považujem jeden schopný tím v oboch konferenciách za veľmi chabú konkurenciu.


Pokiaľ máte na srdci ešte nejakú zášť a chcete sa vyjadriť k niečomu, čo sa vám v súčasnej NBA nepáči, nechajte nám správu v komentároch, prípadne na Facebooku!